Hlavná ponuka
(15. 6. 2010; Televízna stanica TA 3; Euroškolstvo a výskum; 17.30; 12 min.; NAGYOVÁ Katarína)
Katarína NAGYOVÁ, moderátorka:
Pekný podvečer. Som rada, že aj dnes sledujete reláciu Euroškolstvo a výskum. Dnes budeme hovoriť aj o tom, aké aktuálne výzvy sú vyhlásené v rámci operačného programu Vzdelávanie a pozrieme sa aj na jeden príklad strednej odbornej školy v Starej Turej, ktorej sa podarilo získať finančné prostriedky práve z tohto programu. Pozvanie do štúdia prijala Alexandra DRGOVÁ z Agentúry ministerstva školstva pre štrukturálne fondy Európskej únie. Pekný podvečer.
Alexandra DRGOVÁ, Agentúra MŠ pre štrukturálne fondy EÚ:
Pekný podvečer prajem.

Katarína NAGYOVÁ:
Minulý týždeň sme sa rozprávali o operačnom programe Výskum a vývoj, dnes budeme teda hovoriť o operačnom programe Vzdelávanie. Ako sa teda darí doteraz napĺňať tie ciele tohto programu?
Alexandra DRGOVÁ:
Takže ja by som úvodom uviedla, že vlastne naša agentúra má na starosti implementáciu, alebo teda sa zaoberá implementáciou takzvaných dopytovo orientovaných projektov v rámci operačného programu Vzdelávanie. To sú vlastne projekty, ktoré reagujú na potreby jednotlivých regiónov a predkladajú ich individuálni prijímatelia s tým, že väčšia časť operačného programu je v súčasnosti implementovaná prostredníctvom takzvaných národných projektov. To sú vlastne projekty s takým celonárodným charakterom, ktoré realizujú inštitúcie, ktorým to vyplýva priamo zo zákona. Čo sa týka teda tých našich výziev, ktoré boli vyhlásené agentúrou, výzvy boli určené, alebo teda pokrývali všetky opatrenia operačného programu Vzdelávanie, to znamená, že po tej obsahovej stránke pokryli všetky zásadné oblasti. To znamená, tie aktivity smerovali na podporu obsahovej reformy regionálneho školstva, na podporu ľudských zdrojov vo výskume a vývoji, tak isto aj na vysokých školách a tak isto boli zamerané na podporu určitých marginalizovaných skupín, či už to boli rómske komunity, alebo osoby zdravotne znevýhodnené.
Katarína NAGYOVÁ:
Ako by sme teda tieto výzvy mohli charakterizovať? Prípadne, aké boli úspešné.
Alexandra DRGOVÁ:
Takže naša agentúra doteraz vyhlásila celkovo 16 výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok s tým teda, že tie výzvy boli určené pre základné školy, stredné školy, stredné odborné školy, vysoké školy, teda, čo sa týka aj toho regionálneho školstva ... pre ich zriaďovateľov samozrejme. Tak isto, ako som spomínala, pre rómske marginalizované komunity, osoby zdravotne znevýhodnené, pre podnikateľov. V rámci týchto výziev sme prijali skoro 1 400 žiadostí o nenávratný finančný príspevok vo výške približne 260 miliónov eur, čo zodpovedá takmer dvojnásobnej alokácii, ktorá teda bola pôvodne na tieto výzvy určená s tým, že v súčasnosti vlastne implementujeme 433 projektov, to znamená, tá úspešnosť sa pohybuje niekde na hranici okolo 37 percent. Také nejaké najväčšie zastúpenie v rámci týchto výziev majú práve výzvy pre základné a stredné školy, ktoré podporujú práve tú obsahovú reformu školstva.
Katarína NAGYOVÁ:
Toto boli teda tie údaje o výzvach. Mohli by sme sa pozrieť aj na to, aké boli školy úspešné, čo sa týka čerpania z fondov Európskej únie?
Alexandra DRGOVÁ:
Určite áno. Takže čo sa týka čerpania, len zopakujem tú informáciu, že teda bolo tých 16 výziev v hodnote okolo 160 miliónov eur s tým, že tých 433 projektov, ktoré sa v súčasnosti implementujú sú približne v hodnote 90 miliónov eur. Čo sa týka toho čerpania, tam je samozrejme dôležité brať do úvahy aj charakter tých projektov. Je potrebné si uvedomiť, že najmä pri týchto vzdelávacích projektoch je ten charakter dlhodobý a dalo by sa povedať, že kontinuálny, to znamená, to vzdelanie prebieha počas celej doby, alebo počas celej dĺžky realizácie projektu, čiže nie je to tak ako pri investičných projektoch, kde ten nárast čerpania je najvyšší v prvých rokoch. Pre nás je samozrejme dôležité sledovať to čerpanie vo vzťahu k záväzkom k Európskej únii, alebo k pravidlám Európskej únie, čiže to základné pravidlo takzvané N+3, čiže je potrebné do troch rokov vyčerpať ten záväzok. Tá alokácia, alebo to percento sa pohybuje na, teda je to okolo 80 percent. Samozrejme v tom celkovom nejakom časovom hľadisku je to nižšie.
Katarína NAGYOVÁ:
Aké je teda to praktické plnenie, prípadne s akými problémami sa stretávate v bežnej praxi?
Alexandra DRGOVÁ:
Môžem povedať, že operačný program Vzdelávanie, respektíve o ten príspevok z nášho operačného programu je stále veľký záujem. Samozrejme, naši prijímatelia, ale teda aj žiadatelia si čoraz viac uvedomujú aj tú administratívnu náročnosť tohto procesu najmä v oblasti finančného riadenia. Mnohokrát sa nám stávalo, že tie žiadosti o platby, ktoré prišli teda do agentúry tou kvalitou nezodpovedali vlastne tým údajom, ktoré tam mali byť uvedené a z toho dôvodu museli byť zamietané. Čiže to čerpanie bolo trošku pomalšie. Naša agentúra preto organizuje rôzne druhy školenia pre prijímateľov, kde im vlastne vysvetľujeme, ako správne na tieto formuláre. Tak isto vlastne sme rozšírili naše poradenstvo, ktoré je na úrovni krajov, kde sú teda vytvorené tie regionálne informačné kancelárie aj o to finančné poradenstvo, čiže sme to trošku priblížili k tým prijímateľom. Čo sa týka tej obsahovej stránky tých projektov, ich reálna implementácia vlastne začala v roku 2009, takže teraz už môžme naozaj reálne vidieť výsledky tých projektov, to znamená, že na školách sa začala tvorba týchto školských vzdelávacích programov, nakúpili sa didaktické pomôcky, školy vytvárajú multimediálne učebne, alebo jazykové laboratóriá a vlastne ...ktorých neskôr implementujú už tie školské vzdelávacie programy.
Katarína NAGYOVÁ:
Ako ste spomínali, úspešných bolo niekoľko stoviek škôl. My sme sa práve na jednej z nich, na Strednej odbornej škole v Starej Turej boli pozrieť.
-
Redaktorka:
Nový študijný odbor informačné a sieťové technológie testujú v súčasnosti na 4 stredných školách na Slovensku. V Kysuckom Novom Meste, Banskej Bystrici, Nových Zámkoch a Starej Turej.
Milan TRÚSIK, projektový manažér:
Žiaci by mali mať kvalitnejšie vedomosti z oblasti sieťových technológií, pričom zotrvávame aj na elektrotechnickej podstate. Hodnota projektu je vyše tých 100 000 euro.
Redaktorka:
300 000 eur, ktoré táto škola získala z projektu, využije nielen na nákup techniky, ale aj vzdelávanie pedagógov, pre ktorých sú zakúpené systémy v mnohých prípadoch úplnou novinkou.
Milan DUROŠKA, riaditeľ SOŠ v Starej Turej:
Tieto školenia sú pomerne náročné, drahé, čiže chodí na to 6 pedagógov do z verejného obstarávania vybranej firmy, ktorá školí. Ďalšia časť finančných prostriedkov pôjde na techniku, jednak na nové trenažéry pre žiakov a jednak na notebooky pre každého žiaka v tomto odbore.

Redaktorka:
S novými programami sa oboznamujú študenti už od 1. ročníka. Vďaka novým počítačovým systémom tak zvládnu v praxi fungovanie sietí v informačných technológiách oveľa ľahšie.
Študenti SOŠ v Starej Turej:
Nastavujem teraz siete v ..., to je taký program na vytváranie virtuálnych sietí. Skúšam, že ako to bude vlastne vyzerať potom, keď to už bude robené celkovo.
Je to určite lepšie tuná si to najprv vyskúšať a potom to robiť naostro, ako niečo najprv pokaziť.
Redaktorka:
Zvládnuť toho ale žiaci musia omnoho viac. Všetky programy sú samozrejme v angličtine, takže zdokonaľovať sa musia aj v cudzom jazyku.
Milan DUROŠKA:
Oficiálna reč informačných technológií je anglická, preto aj všetci naši žiaci majú anglický jazyk a postupne ho zvládajú. Možno niekedy lepšie na tej úrovni technickej ako tej hovorovej.
Študent SOŠ v Starej Turej:
Mne to problém nerobí, lebo ja som žil v Holandsku dva roky, takže tam som chodil do medzinárodnej školy a tam som sa dosť naučil tú angličtinu.
Redaktorka:
Nové zameranie, technika a programy budú podľa vedenia školy lákadlom aj pre ďalších študentov. Bez peňazí z eurofondov by takýto odbor na škole ale vôbec nemohli otvoriť.
Milan DUROŠKA:
To samozrejme škole umožní vyučovať nové technológie. Veci, ktoré sú potrebné aj pre trh práce, aj zaujímavé pre žiakov.
Redaktorka:
Kameňom úrazu ale zostáva podľa riaditeľa verejné obstarávanie a pomerne veľká byrokracia. Aj preto budú môcť novú techniku využívať až od nového školského roka.
-
Katarína NAGYOVÁ:
Pani riaditeľka, ako sme počuli v závere reportáže, riaditeľov veľmi často brzdí byrokracia, respektíve verejné obstarávania, ktoré musia robiť, povedzme na techniku. Bude tento systém v budúcnosti zjednodušený?
Alexandra DRGOVÁ:
Ja by som ešte uviedla k tomu projektu samotnému, že toto je vlastne taký príklad, čo všetko sa dá vlastne obstarať v rámci operačného programu Vzdelávanie s tým, že pre stredné odborné školy sme mali vyhlásenú zvlášť výzvu vzhľadom na tie náročnejšie technológie, ktoré vlastne oni používajú a naozaj ide o to, aby sa žiaci učili na reálnych prístrojoch, ktoré neskôr budú používať v praxi. Čo sa týka tej byrokracie, už sme o tom párkrát rozprávali. Samozrejme, verejné obstarávania sú školy povinné vykonávať zo zákona, takže v tomto v žiadnom prípade nevieme zľaviť. Samozrejme, sú im k dispozícii naši projektoví manažéri, s ktorými môžu konzultovať určité náležitosti, ale veľmi dôležité je nastaviť ten projekt od začiatku tak a počítať vlastne s tým časom, ktorý v úvodzovkách je vyhradený iba pre to verejné obstarávanie a nastaviť harmonogram tak, aby sa vlastne ... už mohli začať realizovať jednotlivé aktivity. Takže v tomto smere určite nie. Čo sa týka povedzme finančného riadenia, my si uvedomujeme tú zložitosť, ktorá je nielen na strane prijímateľa, ale tak isto aj na našej strane. Takže agentúra sa snaží prijímať určité opatrenia aj keď vždy musíme vychádzať iba z našich platných právnych predpisov, ktoré nás obmedzujú, ale samozrejme, ako som povedala, organizujeme pre prijímateľov rôzne školenia, ktoré im uľahčia ten proces implementácie a tak isto práve tie konzultácie v regiónoch.
Katarína NAGYOVÁ:
Toto bol teda jeden zo subjektov, ktorý zareagoval na výzvu, ktorú vyhlásila Agentúra ministerstva školstva. Ako vôbec reagovali školy na tie výzvy, ktoré ste vyhlásili?
Alexandra DRGOVÁ:
Takže, ako som uviedla, ten záujem bol skutočne vysoký a dalo by sa povedať, sa zvyšoval od výzvy k výzve, takže naozaj tie prvé projekty, alebo tí prví prijímatelia ukázali, že tie peniaze sa dajú zmysluplne využiť a naozaj, že môžu pomôcť reálne tej škole. Čo sa týka záujmu tých škôl, naozaj najväčší bol práve pri tých výzvach pre základné, stredné školy, kde sa mohli teda o príspevok uchádzať ich zriaďovatelia, ale väčšinou to možno využili samotné školy. Ešte možno ... zaujímavosť, čo sa týka toho regionálneho rozdelenia, to je vlastne, dalo by sa povedať, že zodpovedá aj tej štruktúre žiadateľov, to znamená čím viac projektov bolo predložených z daného kraja, tým väčšia bola aj tá úspešnosť v tých absolútnych číslach. Môžem zhrnúť aj tie všetky výzvy, čiže najväčší záujem mali školy z východného Slovenska, to znamená Košický a Prešovský kraj a ďalšou takou skupinou bol Žilinský a Banskobystrický kraj.
Katarína NAGYOVÁ:
Ktoré výzvy sú momentálne aktuálne?
Alexandra DRGOVÁ:
Takže agentúra nedávno vyhlásila výzvu v rámci opatrenia 2.1, ktoré je zamerané na ďalšie vzdelávanie. S tým, že konkrétne táto výzva sa zameriava na podporu ďalšieho vzdelávania v oblasti cestovného ruchu, ktorá je zameraná teda na tvorbu a realizáciu akreditovaných vzdelávacích programov pre osoby teda zúčastňujúce sa tohto vzdelávania. Cieľom tohto vzdelávania je vlastne vyškoliť ľudí v oblasti rozširovania, prehlbovania svojich, teda odbornej spôsobilosti, svojich zručností a tak isto aj tých kľúčových kompetencií vzhľadom na tie nové technológie, inovačné procesy a ďalšie teda trendy, ktoré sa používajú v praxi. Na túto výzvu je celkovo vyčlenených 12 miliónov eur s tým, že tá výška príspevku sa môže pohybovať od 300 000 eur do 500 000 eur. Táto výzva je určená pre podnikateľov, to znamená že riadi sa pravidlami takzvanej schémy de minimis a s tým, že teda o tento príspevok sa môžu uchádzať fyzické a právnické osoby oprávnené na podnikanie v zmysle obchodného zákonníka, ktoré sa zaraďujú do kategórie buď mikro, malých, stredných, alebo veľkých podnikov.
Katarína NAGYOVÁ:
Toto je teda výzva, ktorá je v súčasnosti aktuálna. Končí sa nám školský rok. Na aké výzvy budú môcť základné a stredné školy reagovať v tom budúcom školskom roku?
Alexandra DRGOVÁ:
Ešte jednu výzvu pripravujeme pred prázdninami, konkrétne teraz v júni. Je to výzva, ktorá sa pripravuje v spolupráci s Úradom vlády Slovenskej republiky. Je zameraná na podporu marginalizovaných rómskych komunít v rámci takzvanej tej lokálnej stratégie komplexného prístupu. No a po prázdninách pripravujeme opäť výzvy tak ako pre základné, pre stredné, tak aj pre vysoké školy.
Katarína NAGYOVÁ:
Nastali nejaké zmeny v systéme, na ktoré by ste chceli upozorniť?
Alexandra DRGOVÁ:
Samozrejme, že ten systém implementácie sa stále vyvíja. O tom našich žiadateľov, teda aj prijímateľov informujeme. Máme za sebou sériu školení v regiónoch, kde sme ich informovali vlastne o zmenách jednak v procese uzatvárania zmlúv, monitorovacích správ a tak isto aj žiadostí o platbu.
Katarína NAGYOVÁ:
Na záver by sme aj mohli našim divákom pripomenúť, kde môžu všetky tieto informácie ešte nájsť.
Alexandra DRGOVÁ:
Takže tou prvotnou informáciou, respektíve tú prvotnú informáciu môžu získať určite na našej webovej stránke www.asfeu.sk a tak isto ako vieme, máme vytvorených 8 regionálnych informačných kancelárií na celom území Slovenska, kde naši manažéri poskytujú buď teda osobné konzultácie od ôsmej hodiny do šestnástej hodiny a samozrejme, sa na nás môžu obrátiť aj mailom, alebo telefonicky."
Katarína NAGYOVÁ:
Ďakujem veľmi pekne. Mojím dnešným hosťom bola Alexandra DRGOVÁ z Agentúry ministerstva školstva. Pekný podvečer.
Alexandra DRGOVÁ:
Ďakujem veľmi pekne.
Katarína NAGYOVÁ:
Vám ďakujem za pozornosť, pri relácii Euroškolstvo a výskum sa na vás teším opäť o týždeň v utorok o 17:30. majte sa pekne a dovidenia.